Po niekoľkých mesiacoch odlúčenia som sa vrátila zo zahraničia. Blížil sa veľký deň...moje meniny a jeho narodeniny, ktoré oslavujeme v ten istý deň. Už od začiatku sme to pokladali za znamenie
)
Ešte som nestihla ani vybaliť kufre a už som sa chystala na našu spoločnú dovolenku. Môj Peťulíček ma takto veeeľmi prekvapil.
Dovolenkovali sme, užívali sme si slniečko, more...Prišiel aj ten veľký slávnostný deň našich narodino-menín. Keď som svojej láske chcela zagratulovať, hovoril, že ešte nie...že ešte nemá narodeniny, až v noci, lebo vtedy sa presne narodil. A že dovtedy musí ešte niečo stihnúť. Celý deň bol krásny. Keď prišiel večer, moje zlatko bolo také nervózne, že sa mi zdalo, akoby sa chystal urobiť niečo veľmi výnimočné, zvláštne...
Keď sme dovečerali, išli sme sa prejsť pri more. Ja som mala strieborné sandálky a biele šaty a naozaj som si pripadala ako víla, ktorú jej vysnívaný princ vedie za ruku svojím rozprávkovým kráľovstvom. Všade bolo veľa paliem, jemnučký piesok a jasný mesiac sa odrážal na hladine mora. Na ten úžasný ligot a šum, ktorý sprevádzal tú výnimočnú chvíľu nezabudnem nikdy. Chcela som ísť ďalej, keď ma Peťulíček zastavil. Stáli sme pod najkrajšou palmou...on sa na mňa tak krásne zadíval a v tom si kľakol. Cítila som, že mi strašne bije srdce, ale bola som aj neuveriteľne šťastná. Držal ma za ruku a hovoril mi ako ma miluje a ešte kopu krásnych vecí. Po lícach mu stekali slzy a ja som vedela, že ON je ten pravý a jediný. Keď sa ma spýtal, či si ho vezmem, odpovedala som : „Samozrejme - áno.“ Bola som taká šťastná. Na prst mi navliekol prstienok, presne taký, aký som vždy chcela. Boli sme zasnúbení. V tej chvíli som vedela, že iba s ním môžem byť naozaj šťastná ... Vždy keď sa pozriem na môj zásnubný prstienok, pripomenie mi tú výnimočnú chvíľu a ja viem, že jeho neuveriteľný jas a nekončiaca krása je presne taká ako Peťulíkova láska ku mne. Zlatinko, milujem Ťa a ďakujem, že si...a že si iba môj.
