Košická gréckokatolícka obec bola v roku 1797 spravovaná Mukačevským biskupstvom. Od vzniku Prešovského biskupstva prislúchala ako filiálka farnosti Zdoba. Oficiálna pastoračná starostlivosť o gréckokatolíckych veriacich v Košiciach sa začala v roku 1850. Prvým miestom slávenia gréckokatolíckych bohoslužieb bola Michalská kaplnka pri Dóme sv. Alžbety. Od roku 1851 sa bohoslužby konali v prenajatej miestnosti prízemia domu Karola Vandrascheka, stojaceho na rohu Pivovarskej ulice a Strednej aleje. V tomto roku bola košická gréckokatolícka cirkevná obec vyňatá z farnosti Zdoba erigovaná na samostatnú farnosť so samostatnými matrikami. Stavba farskej budovy sa začala v roku 1853, avšak dokončená bola v roku 1874. Od roku 1853 sa bohoslužby slávili vo vtedajšom akademickom, jezuitskom (dnešnom premonštrátskom) chráme na Hlavnej ulici. Od 2. 12. 1864 sa košickí gréckokatolíci schádzali na bohoslužby v seminárskom chráme, na Hlavnej ulici. Stavba chrámu sa začala 25. 4. 1882. Chrám bol dokončený a posvätený 26.12.1886. Interiérová výzdoba a maľba u boli dokončené v roku 1910. V rokoch 1950-1968 bol v užívaní pravoslávnej cirkvi. Od roku 1968 do roku 1990 bol v spoločnom užívaní Gréckokatolíckej a Pravoslávnej cirkvi. V roku 1990 bol vrátený do užívania Gréckokatolíckej cirkvi. V roku 1997 sa košický chrám stal katedrálou - sídelným chrámom košického Apoštolského exarchu vladyku Milana Chautura, CSsR, čím sa začali písať nové dejiny košických gréckokatolíkov.