Chrám Panny Márie s budovou prepozitúry stojí na okraji diluviálnej sprašovej terasy, ktorú v minulosti obtekalo rameno Váhu a do neho vtekajúci potok. Už v období Veľkomoravskej ríše malo toto miesto sakrálny charakter, ako o tom svedčia zbytky radového hrobitova z hradištnej doby. V rokú 1001 ho sv. Štefan odovzdáva i s okolím pod meno "Possesio Vagh" benediktínskemu arciopátstvu na Panónskej hore, ktoré tu vybudovalo benediktínsky kláštor.

V tomto uzle starej moravskej a považskej cesty v 12. storočí prebiehali dlhé a kruté boje medzi českými a uhorskými vojskami. Vtedy zaniklo tunajšie benediktínske opátstvo. Až po ukončení bojov bol obnovený a pravdepodobne zväčšený chrám Panny Márie, ktorý tu začal figurovať ako votívny mariánsky dar uhorských panovníkov za stabilizovanie štátnej hranice na hrebeňoch Bielych Karpát.

Tento votívny mariánsky kostol splnil svoje zvláštne poslanie v dobe tatárskeho pustošenia. V roku 1242 sa tu sústredilo obyvateľstvo širokého okolia vo vedomí, že sa môžu spoľahnúť na nadprirodzenú pomoc Panny Márie, a hrdinsky odrazilo tatársky útok. Za toto bojové hrdinstvo uhorský kráľ Belo IV. udeľuje privilégium slobody tým obyvateľom, ktorí sa usadia v okolí "Ville Nostre Regie Jugsta Fluvium Vagh". Mariánsky kostol s celým ostrovčekom, na ktorom sa nachádzal, vrátil do vlastníctva benediktínom. Odvtedy toto územie s kostolom dostalo meno "Insula Sacra - Svätý ostrov. " Privilégium slobody prilákalo obyvateľov okolitých osád, ktorí sa húfne usadzovali nielen v okolí Svätého ostrova, ale i na ňom. Takto v priebehu krátkej doby vzniklo Nové Mesto nad Váhom.

Keď benediktíni po smrti Belu IV. z Nového Mesta odišli, kostol Panny Márie sa stáva farským, ale jeho príťažlivosť ako pútnického miesta ešte viacej vzrastá.

Roku 1414 vojvoda Ctibor, pán beckovského hradu, pri tomto pútnickom mieste založil augustiánsku prepozitúru s kompletnou kapitulou (prepošt a 12 kanonikov). Prepozitúre bola zverená duchovná správa územia, ktoré sa rozprestieralo až k moravským hraniciam. Vtedy sa vojvoda Ctibor rozhodol prebudovať starý románsky chrám na gotický. Bola odstránená jedna, už sa rúcajúca veža kostola, aby sa umenšil tlak kostolnej stavby na okraj sprašovej terasy, a tiež kostolná loď bola prebudovaná na pôdoryse centrálnej oktogonálnej dispozície. Zo starého románskeho kostola sa doteraz zachovalo: spodná časť jednej veže, okrajové múry bočných lodí, časti múrov sakristie a sanktuária tam, kde bol pôvodný triumfálny oblúk. Tým, že tieto románske zbytky boli poňaté do nového gotického kostola, hlavná os chrámu dostala zakrivenú podobu. Kostol i budova prepozitúry v dobe husitských výprav na Slovensko boli zničené ohňom. Prepošt s kanonikmi sa odsťahoval na Beckovský hrad. Až v roku 1514 bola opravená budova prepozitúry a začal sa opravovať i kostol.

V období reformácie rodina grófa Bánfyho, ktorá ako majiteľ Beckovského hradu bola zároveň patrónom Novomestskej prepozitúry, prestúpila na evanjelickú vieru. Jej pričinením boli roku 1570 prepozitúra i kostol odovzdané protestantom. Z kostola boli odstránené všetky oltáre a sochy. Až v roku 1609 bol opäť menovaný prepošt pre Nové Mesto - a to trnavský kanonik Juraj Dubovský. Nový majiteľ Beckovského hradu - gróf Drugeth - bol ochotný odovzdať mu prepozitúru i kostol. Nakoľko však na našom území vznikli nové náboženské nepokoje, kanonik Dubovský odložil svoj príchod do Nového Mesta na vhodnejšiu dobu. Takto si protestantmi udržali kostol i prepozitúru až do roku 1638.

V roku 1672 Juraj Szelepchényi, ostrihomský arcibiskup, vysvätil v tomto chráme na biskupa Jakuba Haška, vtedajšieho novomestského prepošta. Pri tejto príležitosti arcibiskup Szelepchényi ako miestokráľ Uhorska požiadal prepošta Haška, aby dal chrám zbarokizovať a prisľúbil mu k tomu potrebnú finančnú podporu. Haško sa ešte v ten istý rok dal do prestavby. Na návrh arcibiskupa povolal z Talianska vynikajúcich štukatérov, ktorí sa už osvedčili pri výzdobe Univerzitného kostola v Trnave. Títo od roku 1675 do roku 1690 previedli bohatú a po stránke umeleckej jedinečnú štukovú výzdobu kostola, kaplnky i jedálne prepozitúry. Hlavný oltár chrámu bol tiež zhotovený za tunajšieho prepošta a biskupa Hašku talianskymi rezbármi. Najstaršou sochou chrámu je gotická Madona s Ježiškom z roku 1570, teraz umiestnená v chrámovej lodi, ktorá pred barokizáciou kostola bola načas postavená na hlavnom oltári. Je to čiastočná napodobenina oddávna uctievanej novomestskej Madony, ktorá sa už v 14. storočí nachádzala v tunajšom románskom chráme a v dobe reformácie bola z chrámu odstránená. Dva bočné oltáre chrámu (sv. Petra a sv. Michala) pochádzajú z konca 17. storočia, ostatné zo začiatku 18. storočia.

• cherrie
• silviabusova